Sucho na rovníku, alebo prepíšeme učebnice geografie?!?

Autor: Lukáš Zorád | 27.3.2011 o 18:10 | (upravené 27.3.2011 o 18:54) Karma článku: 12,23 | Prečítané:  4797x

Celoročne vysoké teploty, vysoká vlhkosť vzduchu a vysoký výpar spôsobujú vysoký úhrn zrážok (1000 - 3000 mm, alebo 2000 - 4000 mm ročne) a ich rozloženie prevažne rovnomerné. Prší tam takmer každý deň. Aj vy ste si takto zo školy zapamätali podnebie na rovníku? Nie všade na rovníku to však platí. Sú rovníkové oblasti, kde namiesto dažďových pralesov nájdete polopúšte, kde rozloženie zrážok počas roka, ba ani dňa či lokality, rozhodne nie je rovnomerné, kde rieky majú vodu iba sezónne a kde sa kvôli nedostatku vody vyskytujú konflikty medzi ľuďmi, ale aj medzi ľuďmi a divočinou...

Vojna o vodu

Kto aspoň trochu sleduje správy zo sveta, pre toho nie je zložité predpovedať hroziace vojnové konflikty, ktoré sa môžu objaviť ako výsledok nedostatku pitnej vody a vody na zavlažovanie. V súčasnosti sa veľa hovorí o manažmente vodných zdrojov v povodí Nílu. Obávajú sa najmä od vôd Nílu závislí Egypťania, pretože vznik Južného Sudánu prinesie nové pomery do regiónu. Južný Sudán bude potrebovať, v rámci svojho vlastného rozvoja, vody Nílu využívať lepšie ako doteraz a udržanie mieru v oblasti bude mamuťou úlohou (nie len) pre Východo-africkú komunitu (East African Community - EAC) a Africkú Úniu (African Union - AU). Rovnako dôležitou a zložitou úlohou je aj udržiavanie mieru a potravinovej bezpečnosti v rámci jednotlivých krajín, kde sa môžu vyskytovať konflikty medzi ľuďmi žijúcimi na hornom a dolnom toku riek. V Európe to poznáme napríklad z podhoria Pyrenejí v Španielsku (oblasť Arragon - rieka  Ebro), kde zvyšujúce sa nároky na zavlažovanie, budovanie vodných nádrží, či zvýšený výpar (vyšší ako úhrn zrážok) spôsobujú pokles prietokov a v mnohých oblastiach ekologické a ekonomické škody.

Keňa - sucho a záplavy

Všetci sme sa učili, že na rovníku veľa prší a sú tam pralesy. Na pobreží východnej Afriky to neplatí tak celkom, čo napríklad Koppenova klimatická klasifikácia reflektuje (Obr. 1), viacmenej správne sú aj mapy biómov sveta v učebnici pre piaty ročník základných škôl, správne naznačené sú aj bioklimatické pásma v gymnaziálnych učebniciach, no ani v jednej zo spomínaných učebníc sa nespomína, že aj na rovníku môže byť sucho. Nemyslím si, že učebnice pre základné a stredné školy by sa mali pre tieto drobnosti nejako radikálne opravovať, mojou ambíciou je skôr priblížiť aktuálnu situáciu vo Východnej Afrike.

Africa_Koppen_Map.png

Zdroj: http://mapsof.net/africa/static-maps/png/africa-koppen-map

V Keni, kde sa momentálne začalo obdobie dažďov, je podnebie ovplyvňované teplým Indickým oceánom a má sezónny charakter. V období od polovice marca (teda v čase keď sa slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník), do polovice júna (teda do obdobia, keď sa slnko nachádza nad obratníkom raka a u nás na Slovensku je leto) je tu takzvané obdobie dlhých dažďov, kedy spadne prevažná väčšina zrážok. Obdobie krátkych dažďov nastáva od októbra do decembra a medzi týmito obdobiami sú obdobia sucha. Najväčšie sucho v oblasti je v januári a februári, kedy sa Zem na svojej dráhe nachádza v perihéliu, teda najbližšie k slnku. Celkovo aj samotná Keňa je v dôsledku rozmanitého geografického terénu rozdelená na oblasti, kde prší viacej a kde prší menej.

A čo tých spomínaných 1000 až 3000 mm zrážok? Tak napríklad v oblasti Kitui vo východnej Keni sa pohybuje ročný úhrn zrážok od 250 do 750 mm. V oblasti Laikipia (nadmorská výška od 1600 do 2600 metrov nad morom) sa ročný úhrn zrážok pohybuje od 900 mm na úpätí hory Keňa (Mt. Kenya) do 500 mm na západných rovinách. Na záveternej strane Mt. Kenya nájdete aridné a semiardiné oblasti, ktoré využíva napríklad aj britská armáda na cvičenie svojich vojakov v drsných podmienkach a kde je ročný úhrn zrážok len okolo 250mm. Samotný úhrn zrážok sa zdá byť na mnohých lokalitách napriek tomu dostačujúci, avšak problémom je práve jeho nerovnomerná priestorová a časová distribúcia.  V období sucha na niektorých miestach Kene nezaprší aj tri mesiace. Potom príde obdobie dažďov a vyschnutá zem nie je schopná absorbovať intenzívne prívalové dažde. Väčšina dažďovej vody okamžite odteká z územia preč. Korytá potokov a riek sa pri intenzívnych dažďoch rýchlo naplnia a vznikajú povodne, ktoré ničia majetky obyvateľov, farmy a úrodu.

Len pred pár dňami vzala rieka Timau život človeku, ktorý si ustlal v blízkosti jej vyschnutého koryta. V mestečku voda zaliala na pol dňa cestu, museli zastaviť dopravu cez most, no už v ten istý večer, keď dážď ustal, bola hladina rieky takmer neviditeľná. Zaujímavosťou je taktiež denné časové a priestorové rozloženie zrážok. V Laikipii prší najčastejšie len v poobedňajších hodinách a zrážky majú lokálny charakter. Zatiaľ čo jedna farma je zavalená dažďom niekoľko dní po sebe, druhý farmár zo svojej suchej záhrady iba smutne pozoruje, ako pár kilometrov od neho prší a dážď polieva jeho známym rastliny.

Vyhliadky na svetlejšiu budúcnosť tiež nie sú pozitívne. Vedci z USGS (US Geological Survey) a z katedry geografie Kalifornskej univerzity predpovedajú, v dôsledku rastu teplôt vôd Indického oceána, krátke periódy sucha dokonca aj v období dažďov (marec, jún), teda v období, kedy farmári sadia a pestujú svoje rastliny. To by mohlo mať negatívny dopad na poľnohospodársku produkciu v regióne (The East African, February 21-27, 2007) a realita ukazuje, že to skutočne negatívny dopad aj má.

P1090692.JPG

Miesta na ktorých sa nepasie v dôsledku sucha ani dobytok (Tigithi, Keňa, február 2011)

P1090694.JPG

Deti kráčajúce po pitnú vodu popri uschnutej "úrode" kukurice (Tigithi, Keňa, február 2011)

P1090914.JPG

V období sucha sú časté aj lesné požiare (Gakawa, Keňa, marec 2011)

Potravinová bezpečnosť a nevyužitá dažďová voda

Dážď je tým najväčším a najmenej využitým pokladom, ktorý Keňa (ne)má. Keď zoberieme do úvahy, že poľnohospodárstvo tvorí až 25% hrubého domáceho produktu a zhruba 80% ľudí je priamo závislých na poľnohospodárstve, musíme považovať tento sektor v hospodárstve Kene za kľúčový. Väčšina fariem v krajine je tiež závislá od dažďa (tzv. rain fed agriculture) a práve v dôsledku variability miestnej klímy a nespoľahlivosti distribúcie zrážok, Keňa takmer každý rok utrpí veľké straty na zničenej a nedopestovanej úrode. Krajina sa tak stáva neschopná uživiť svoju rastúcu populáciu, musí investovať do dovozu a často žiadať o zahraničnú pomoc. Degradácia životného prostredia, masívne odlesnenie krajiny, nezamestnanosť a chudoba, nespoľahlivá klíma, ale aj zlé hospodárenie a korupcia na vládnej úrovni veľmi nepomáhajú udržať nestabilnú, no rok čo rok sa opakujúcu situáciu.

P1090689.JPG

Na rovníku sa v čase blížiacej sa jarnej rovnodennosti ťažko hľadá tieň (Sweetwaters, Keňa, február, 2011)

Tento rok vo februári 2011 uvoľnila kenská vláda 9 miliárd kenských šilingov (Cca 90 miliónov €) na jednorazovú pomoc suchom postihnutým oblastiam na severe a severozápade krajiny. Peniaze mali ísť na nákup pitnej vody, potravín pre hladujúcich/e a nákup dobytka pre pastierov. Jediným efektom tejto (takmer každoročne sa opakujúcej) dotácie je výborné PR pre vládu. V novinách sa už totiž nenapíše, že tri štvrtiny peňazí zmiznú vo vačkoch ľudí pracujúcich pre vládu, ktorí akože projekt poskytovania pomoci koordinujú a že takáto ad hoc pomoc neprináša žiadne systematické a dlhodobé riešenie. Keď sa opäť začne obdobie dažďov, nikto si už na sucho nespomenie. Zdá sa, že vláde to vyhovuje a z ľudí, ktorí si už na pomoc zvykli sa stávajú sociálni kripli. Riešenia sú pritom na dosah. Zachytávanie a skladovanie dažďovej vody, využívanie jednoduchých zavlažovacích zariadení, lesné poľnohospodárstvo (agroforestry), či správne poľnohospodárske postupy dokážu zachrániť malé aj veľké farmy a polia od neúrody a mnohé takéto riešenia si môžu dovoliť realizovať aj chudobnejšie farmy, ktoré nemajú dostatok finančných zdrojov na vstupné investície.

K tomu, akým spôsobom sa snažíme bojovať s miestnou variabilitou klímy a pomáhať miestnym školám zachovať si vlastnú potravinovú bezpečnosť, či ako sa snažíme vzdelávať žiačky a žiakov základných a stredných škôl v poľnohospodárskych postupoch v rámci projektu Človeka v Ohrození v centrálnej Keni, sa dostanem v ďalších blogoch. Venovať sa tiež budem pozitívnym príkladom trvalo udržateľného hospodárenia na miestnych farmách, pretože aj tu v Keni sú ľudia, ktorí sa dokážu bravúrne vysporiadať s výzvami, ktorým čelia v zložitých časoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?