Zo života na rovníku: Ako prežiť sucho?

Autor: Lukáš Zorád | 17.4.2011 o 18:10 | Karma článku: 9,08 | Prečítané:  1800x

21.marca 2000 sa v kenskom dištrikte Mandera odohrala dvojhodinová bitka o vodu medzi opicami a dedinčanmi. Problémy sa začali koncom obdobia sucha, keď dedinčanky naberali vodu z troch záchranných vodných nádrží. Smädné opice, ktoré už nenachádzali vodu vo vyschnutom koryte rieky, zaútočili na ženy. Tým neostávalo nič iné, iba utiecť. Dedinčania a dedinčanky sa samozrejme sformovali do odvetného útoku a 8 opíc zaplatilo za svoj smäd životom. Podobné súboje o vodu vedú ľudia v Keni napríklad so slonmi, či navzájom medzi sebou.

Predstavte si skupinu chlapov, ozbrojených mačetami a lopatami, cestujúcich z odľahlejších semi-aridných oblastí dolných tokov riek k úpätiu hory Keňa, aby zničili a prekopali zavlažovacie systémy. Tieto si tamojší obyvatelia vybudovali (často ilegálne) na presmerovanie riečnej vody do ich vlastných záhrad. Je to logická reakcia a zároveň akt zúfalosti obyvateľov/iek dolných tokov riek na dlhotrvajúce obdobia sucha. Bohužiaľ, pri takýchto „akciách" často dochádza aj k stratám na životoch. Keď sa k suchu a neúrode pridá rastúca populácia, nezamestnanosť, nedostatok finančných prostriedkov na čokoľvek, ale aj tzv. tribalizmus (lojalita k vlastnému kmeňu), konflikty o vodu, či hlad a nedostatok potravín sú nezvrátiteľnou realitou. Aj preto je podľa mnohých (napr. Kiteme, B.P., Gikonyo, J., 2002) spravodlivá distribúcia riečnej vody pre potreby zavlažovania kľúčovou výzvou na dosiahnutie mieru a potravinovej bezpečnosti v regióne. Riešenia však ležia, respektíve tečú z iného zdroja: z vody dažďovej.

P1100644.JPG

Pohľad z diaľky na lokálny dážď zo školskej záhrady na strednej škole Gakawa koncom marca 2011.

Zadržiavanie dažďovej vody

Keďže rieky sú vzhľadom na ich sezónny charakter nespoľahlivým zdrojom vody, až 80% poľnohospodárstva v krajine je závislé od vody dažďovej. Avšak ani dažďová voda nie je vzhľadom na nerovnomernú priestorovú a časovú distribúciu spoľahlivým partnerom poľnohospodárov (viacej detailov o miestnych klimatických podmienkach v predchádzajúcom blogu). Podľa viacerých zdrojov (zoznam v závere článku), uvádzajúcich pozitívne aj negatívne príklady a prípadové štúdie, je jednoznačnou budúcnosťou celého regiónu subsaharskej Afriky tisíce rokov stará, no minimálne využívaná metóda zachytávania a skladovania dažďovej vody. Táto metóda má potenciál nielen na riešenie, respektíve predchádzanie konfliktov o vodu. Je zároveň najlacnejšou a najdôležitejšou metódou pomocou ktorej je možné vyriešiť viacero sociálnych, ekonomických i environmentálnych problémov v subsaharskej Afrike.

P1110227.JPG

Pohľad na oblasť, kde kedysi stál Mau prales. V doline sa usadila kvetinová farma, ktorá čerpá vodu na zavlažovanie z rieky pretekajúcej dolinou. Elburgon, Keňa, Apríl 2011.

Riešenia v rámci projektu Človeka v Ohrození

Na tento spôsob manažmentu poľnohospodárskej pôdy kladieme dôraz v rámci projektu Človeka v Ohrození, zameraného na zvyšovanie potravinovej bezpečnosti v centrálnej Keni. Zamerali sme sa na mladú generáciu, teda na žiakov a žiačky stredných a základných škôl, ktorí/é majú v poobedňajších hodinách rôzne záujmové krúžky. Jeden z takýchto záujmových krúžkov sa venuje farmárčeniu, poľnohospodárskym postupom a technikám. Problémom väčšiny takýchto záujmových krúžkov však je, že školy nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie praktického vyučovania a na školách neexistujú žiadne školské záhrady. Aj z tohto dôvodu sa poľnohospodárstvo považuje medzi tunajšou mladou generáciou za neatraktívne. Skutočnosť je však taká, že v krajine kde hospodárstvo stojí a padá práve na tomto sektore, majú mladí ľudia z odľahlého vidieka omnoho vyššiu šancu viesť dôstojný život produkciou potravín a farmárčením, ako snívaním svojich milionárskych snov v slumoch na okraji veľkých miest.

zlyhana uroda

P1090693.JPG Snahou Človeka v Ohrození, v spolupráci s miestnou organizáciou Seanet International, je „reštartnúť" tieto kluby mladých farmárov a farmáriek , zatraktívniť ich pre členov a členky klubu a prostredníctvom ich kvalitnej práce a pozitívneho príkladu inšpirovať farmárov z okolia škôl, či ostatné deti na školách. Na novovybudovaných školských záhradách (väčšina základných aj stredných škôl sa rozprestiera na obrovských a často nevyužitých pozemkoch) s veľkými nádržami na zachytávanie a uskladňovanie dažďovej vody, či zavlažovacím systémom na jej efektívne využitie, sa budú žiaci a žiačky vzdelávať v nových poľnohospodárskych technikách a praktikách. Plánujeme (na 11 lokálnych školách s ktorými pracujeme) pestovať rôzne druhy zeleniny a chovať drobnú zver pre potreby školskej jedálne. Tým sa obohatí na živiny chudobná strava, v súčasnosti pozostávajúca prevažne z kukurice a fazule. Práve na tieto dve plodiny je zameraná väčšina poľnohospodárskej produkcie krajiny a mnohí farmári preto v obdobiach sucha zažijú spálenú úrodu, hlad a ekonomickú núdzu. Zamerať sa preto chceme aj na pestovanie pôvodných a suchu odolnejších druhov plodín, ktoré boli v Afrike tradičné, no z rôznych dôvodov sa na ne zabudlo. V rámci projektu postavíme na mnohých záhradách aj skleníky na pestovanie napríklad rajčín a iných druhov zeleniny. Niektoré školy majú záujem o obnovenie včelích úľov na produkciu a predaj medu. Zavedieme aj poľnohospodárske postupy ako mulčovanie, medziročnú rotáciu plodín, ako prevenciu proti vyčerpaniu pôdy a jej ochranu, či sadenie viacerých druhov komplementárnych plodín na jednom políčku (jedna rastlina poskytuje tieň, druhá živiny a navzájom si pomáhajú rásť). Predpokladáme, že všetky tieto znalosti a radosť z úspešného dopestovania plodín (aj vďaka systému na zber dažďovej vody, jej uskladňovanie a postupné zavlažovanie v období sucha) budú motivovať mladú generáciu k uplatneniu svojich novo nadobudnutých schopností v poľnohospodárskom sektore.

P1090693.JPG

Zlyhaná (ne)úroda kukurice neďaleko Sweetwaters Game Reserve na dolnom toku rieky Burguret, Marec 2011.

Tu sa však náš projekt ani zďaleka nekončí. Aby bolo poľnohospodárstvo atraktívne, musí byť aj určitým spôsobom moderné a cool. Aj preto sme sa podujali na neľahkú cestu zapojenia všetkých projektových škôl na internet a vytvorenia internetovej platformy pre výmenu skúseností medzi žiakmi a žiačkami projektových škôl. Každá škola dostane Cca 20 počítačov od americkej organizácie One dollar for life. My začneme vzdelávaním učiteľov/iek, aby oni potom mohli ďalej učiť svojich žiakov a žiačky.

Prvé úspechy

Krajina chudobná na vzdelanie je chudobná i na myšlienky a nápady riešiace jej problematickú situáciu. Bežní ľudia sa len ťažko dostávajú k informáciám, ktoré by mohli zlepšiť ich život. Chýbajú pozitívne príklady a motivačné faktory. Chudoba a každodenný boj o prežitie nedávajú ľuďom ani čas porozmýšľať nad tým, že malá investícia, či pôžička, ich môže v dlhodobom horizonte posunúť k lepšiemu životnému štandardu. Jedným z cieľov projektu je inšpirovať ľudí z miestnych fariem k uplatňovaniu podobných poľnohospodárskych techník, aké implementujeme na miestnych školách. Potešiteľným faktom je, že už po odprezentovaní myšlienky projektu sa na troch školách našli dvaja učitelia a jedna riaditeľka školy, ktorí/á sa rozhodli/a, že niečo podobné skúsia aj u seba doma. Pani riaditeľka (na fotografii) zo strednej školy Gakawa (škola na ktorej sme už začali s budovaním školskej záhrady) sa nechala počuť, že už konečne vie, čo bude robiť keď odíde do dôchodku. A my veríme, že takých ľudí bude viac. Môže to pomôcť nie len im, ale i celému regiónu.

ucitelka

Riaditeľka strednej školy Gakawa sa pridala k práci na novovznikajúcej školskej záhrade.

 

V ďalších článkoch vám predstavím prvú školskú záhradu na strednej škole v Gakawe, či spôsob práce s klubmi mladých farmárov/iek, pozrieme sa tiež na jednu rodinnú biofarmu a na mnohé ďalšie zaujímavé miesta v Keni.

 

Projekt je implementovaný v spolupráci s keňskou partnerskou organizáciou SEANET International a finančnou podporou SlovakAid.

 

Použitá literatúra

Below, T. et al., 2010: Micro-level practices to adapt to climate change for African small-scale farmers, A Review of Selected Literature, International Food Policy Research Institute, February 2010;

Inocencio, A., Sally, H., Merrey, D.J., 2003: Innovative approaches to agricultural water use for improving food security in sub-Saharan Africa, Colombo, Sri Lanka, International Water Management Institute;

Kiteme, B.P., Gikonyo, J., 2002: Preventing and resolving water use conflicts in the Mount Kenya highland-lowland system through water users' associations, Published By: International Mountain Society, Mountain Research and Development, 22(4):332-337. 2002;

Ogalleh , S. et al., 2011: Reading from farmers' scripts: Local perceptions on climate variability in Laikipia East District, authors personal copy, CETRAD, 2011;

Ngigi, N.S., 2003: Rainwater harvesting for improved food security - promising technologies in the Greater Horn of Africa, Great Horn of Africa Rainwater Partnership, Kenya Rainwater Association, Nairobi, Kenya, 266 p.;

Wilk, J. and Wittgren, H.B. (eds)., 2009: Adapting Water Management to Climate Change. Swedish Water House Policy Brief Nr. 7. SIWI, 2009.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?