Ako učíme „lenivých černochov“ chytať ryby

Autor: Lukáš Zorád | 27.1.2013 o 15:10 | Karma článku: 15,87 | Prečítané:  8616x

„Takže pointou rozvojovej pomoci je nedávať ľuďom ryby, ale dať im udicu a naučiť ich ryby chytať". Táto metafora padne takmer pri každom rozhovore o pomoci krajinám tretieho sveta. Či už ako otázka, alebo zhodnotenie, väčšinou, keď sa chce žurnalista/ka blysnúť, že pochopil/a. Ale čuduj sa svete, ani to nestačí. Naše zjednodušené teórie tu dostávajú silné trhliny. Je na čase ísť hlbšie. Ono, keby v krajinách tretieho sveta ľudia nevedeli „chytať ryby", dávno by už vymreli.

Aj keď to s tými rybami je metafora, asi bude najlepšie začať moje písanie o rybároch vo východnej Afrike, aby sme tomu lepšie rozumeli. V rybárskej osade Kokotoni (túto som špeciálne vybral pre slaboduchých diskutérov, aby sa mali o čo oprieť) v zálive Mida je morský rybolov hlavným zdrojom obživy väčšiny rodín. Týka sa to aj šesťčlennej rodiny Ngaleho Mwanjoko a jeho komunity. Je október a v plytkých vodách zálivu sa nedajú odloviť ryby, preto je nútený loviť v hlbokých vodách otvoreného oceánu. So zastaralými a jednoduchými rybárskymi potrebami sa často vráti s prázdnou. Komerčný rybolov drancuje zásoby rýb, rozvoj pobrežia ničí dôležité pobrežné ekosystémy a znečisťuje vody oceánu.

01lodka.JPG

02lodka.JPG

Drevená loďka (Dugout canoe) v zálive Mtwapa, bežne ju používajú a výrábajú miestni rybári. Je vytesaná z jedného kmeňa stromu (často ide o mango)!

V dnešnej dobe už Ngale a ostatní obyčajní rybári nedokážu uloviť dostatočné množstvo rýb na uživenie rodiny a zabezpečenie jej súčasných a teda často nových výdavkov.  Príčinou tohto stavu je aj takzvaný rozvoj. Z národného pohľadu je tvrdý turistický ruch zlatou baňou pre mnohých ľudí a výrazným príjmom do štátnej pokladnice. Z medzinárodného pohľadu sa tu každý cíti ako doma, alebo kdekoľvek inde vo svete (drahé luxusné hotely so svetovou kuchyňou, službami aj cenami), takže všetko na prvý pohľad super. Potom tu však máme miestnych ľudí, ktorých sa nikto nikdy na nič nepýtal  a predsa sú najobviňovanejšími ľuďmi  planéty, zodpovední za jej katastrofálny stav a väčšinu problémov. Aj Ngaleho komunita bola v minulosti vytlačená z územia, ktoré pôvodne obývala. „Jedného dňa prišli cudzí ľudia s papiermi, podľa ktorých sme neboli vlastníkmi pôdy, na ktorej sme žili“ spomína Ngale na rozprávanie svojho starého otca. „Pôdu kúpili cudzinci a vyrástli na nej hotely. Mnohé rodiny museli migrovať ďalej od mora, čím sme stratili  priamy prístup k oceánu. V hoteloch nás nikto nechcel zamestnať, pretože sme nemali dostatočnú kvalifikáciu“, pokračuje vo vyprávaní Ngale. Dnes bývajú v zálive, kde ich od mora oddeľuje pás mangrovníkového lesa. Je to komplexný lesný ekosystém, ktorý pravidelne zaplavuje prílivová voda.

03mangro.JPG

05mangro.JPG

 

Tento dôležitý les plní množstvo ekologických funkcií. Filtruje vodu, čím chráni priľahlé koralové útesy pred znečistením, je neresiskom morských živočíchov, útočiskom pre vtáctvo a hmyz. Mangrovníky zabraňujú pôdnej erózií, chránia pobrežie pred veľkými prílivovými vlnami a ich dobre vyvinutý koreňový systém je významným úložiskom CO2! Mangrovníky majú aj obrovský socio-ekonomický význam. Od rýb, ktoré sa rodia v mangrovníkoch, závisí rybársky priemysel, drevo je vhodné na výrobu nábytku a dajú sa tu realizovať aj rôzne iné ekonomické aktivity (viac informácií tu). A tu práve nastáva problém. Trend rastúcej populácie na pobreží Kene je často umelo udržiavaný potravinovou pomocou kenskej vlády, či medzinárodnou pomocou. Tí mladší a schopnejší odchádzajú do miest za sexturizmom, či dílovaním drog. Dievčatá sú často k tomu nútené. Konzervatívnejšie rodiny s vybudovanou sociálnou štruktúrou a hodnotami sa snažia živiť tradičnými spôsobmi, tak ako Ngaleho rodina. Problémom však je, že to už dnes nestačí a práve tieto rozrastajúce sa komunity v snahe uživiť sa, sa veľmi výrazne podieľajú na drancovaní prírodných zdrojov. Rozloha mangrovníkových lesov sa zmenšuje (na drevo, drevené uhlie, na varenie), kraby sú lovené bez ohľadu na to, či sa stíhajú rozmnožovať (krabie populácie sú v niektorých oblastiach úplne zničené) a spolu s tým prichádza svet o dôležité ekosystémy. Ngaleho rodinu a jeho komunitu z toho viniť určite nemožno. Bez prístupu k vzdelaniu (rodiny si nemôžu dovoliť kúpiť školskú uniformu, alebo platiť školné, deti sú podvyživené), k alternatívnym zdrojom obživy sa bez pomoci z kruhu chudoby tak skoro nedostanú a v takom prípade im nikto nemôže zabrániť v drancovaní prírodných zdrojov.

07teta.JPG

zničená zasolená pôda z územia, ktoré kedysi patrilo mangrovníkom, je dnes nepoužiteľná na akúkoľvek činnosť. Jedinou možnosťou jej revitalizácie je vysádzanie a pestovanie  mangrovníkov v kombinácii s vybudovaním malých rybníkov s unikátnym systémom využívania vody z prílivu.

A práve tu sme (Človek v Ohrození) videli obrovský potenciál realizovať projekt cez oficiálnu rozvojovú spoluprácu Slovenska. Podporujeme živobytie Ngaleho rodiny a ostatných komunít v troch hlavných zálivoch na pobreží Kene, severne od Mombasy. Zabezpečujeme ochranu mangrovníkových ekosystémov, ktorých význam presahuje hranice Kene. V spolupráci s kenskou organizáciou Kwetu pracujeme na tom, aby miestne komunity pochopili dôležitosť mangrovníkov pre ich vlastnú existenciu. Učíme ich napríklad včelárstvu ("chytať ryby") a snažíme sa vytvárať trh pre mangrovníkový med, ktorý je mimochodom úžasný a je po ňom vysoký dopyt. Keď si miestni obyvatelia založia v lesoch úle a budú z nich generovať profit, rýchlo pochopia, že vysekať všetky stromy na drevo by bolo márnotratné. Keď k tomu pridajú napríklad krabie farmy umiestnené priamo v bahennom prostredí lesa a malé rybníky na chovanie rýb ("Chytať a chovať ryby") v jeho bezprostrednej blízkosti, blížia sa k ekonomickej sebestačnosti.

08rybnik.JPG

Unikátne chovné rybníky využívajúce prílivovú vodu  v tréningovom centre Kwetu obdivujú aj ľudia z ministerstva rybolovu. Pracovníci tejto neziskovej organizácie pomohli viacerým komunitám založiť podobné rybníky v spolupráci s univerzitou Jomo Kenyatta, ktorá zabezpečuje potrebný výskum a experimenty

Inými slovami, keď je Ngale na mori a nič nevyloví, jeho komunita môže zatiaľ dochovať vlastné ryby na vlastnú konzumáciu a predaj, vlastný med, či kraby. Popritom budú obnovovať zničené porasty mangrovníkov, pestovať si vlastné drevo a navyše znížia spotrebu dreva pomocou inštalácie a používania energiu šetriacich piecok. Keď k tomu pridáme školenia zamerané na marketing a manažment, dynamiku a líderstvo v skupinách, či pomoc pri vytváraní obchodných linkov (viac ako iba chytať ryby), zabezpečíme fungovanie zdravej a ekonomicky sebestačnej komunity. Miestni  už viacej nebudú potrebovať pomoc zvonka a zároveň budú spoločnými silami chrániť okolitú prírodu a budovať zdravšie životné prostredie.

10krab.JPG

11lodka.JPG


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?