Afrika: mýty a fakty

Autor: Lukáš Zorád | 26.3.2015 o 12:00 | Karma článku: 4,54 | Prečítané:  1260x

Chudoba, hlad, choroby, púšť, vojny. To sú najčastejšie asociácie ľudí na Slovensku s africkým kontinentom. V piatok 27.3.2015 bude Človek v Ohrození krstiť na konferencii o neformálnom vzdelávaní novú informačno-metodickú príručku (nie len) pre učiteľov/ky základných a stredných škôl s názvom Afrika: mýty a fakty. O čom bude a prečo sa oplatí prečítať?

Africký kontintnet je v našich médiách prezentovaný spôsobom, ako žiadný iný. Napríklad   správa o hladomore v časti Somálska a severnej Keni je vo večerných správach uvedená pod titulkom „Afrika hladuje“. Z toho nadobúdame pocit, že taká je situácia na celom kontinente. Je to podobné ako informovať o masových demonštráciách v tureckom Istanbule spôsobom: „v Európe zavládli nepokoje“. O iných kontinentoch už bývajú naše správy presnejšie. Povstalecké skupiny v Kolumbii sa v našich médiách nevydávajú za ozbrojené konflikty v Južnej Amerike a terorizmus v Afganistane a Pakistane nie je zobrazovaný ako terorizmus v Ázii. Hoci niektoré stereotypy môžu byť aj pozitívne ladené (ako napríklad, že všade v Afrike je nádherná príroda, či všetci Afričania sú stále veselí a veľa sa smejú), stále ide o generalizáciu a zjednodušovanie skutočnosti.

Samotné pojmy ako „Afričania“, alebo „typicky africké“ sú pri obrovskej rôznorodosti kontinentu takmer nezmyslom. V knihe Eben tento fenomén presne pomenoval významný polský reportér a  novinár, Ryzsard Kapuscinski „...významní antropológovia nikdy nehovoria „africká kultúra“, či „africké náboženstvo“, lebo vedia, že nič také nejestvuje, že podstatou Afriky je jej nekonečná rôznorodosť. Na kultúru každého etnika hľadia ako na špecifický, jedinečný a neopakovateľný svet. Zatiaľ čo európske myslenie, náchylné na radikálny redukcionizmus, na škatuľkovanie a zjednodušovanie, rado strká všetko africké do jedného vreca a uspokojuje sa s lacnými stereotypmi.“

Vzniknutá publikácia Afrika: mýty a fakty má ambíciu priniesť vyváženejšie informácie o mýtami opradenom kontinente. Našou snahou je predstaviť modernú rozvýjajúcu sa Afriku s objektívnejšími pohľadmi na históriu, kultúru, prírodné podmienky, spoločnosť, ekonomiku a obyvateľov tohto rozľahlého kontinentu z takej stránky, ako ich možno nepoznáte. Ponúkame tiež podnetné aktivity pre učiteľov a ich žiakov, použiteľné na vyučovacích hodinách rôznych predmetov ako aj pre vzdelávateľov v neformálnom kontexte.

Dozviete sa však aj to, aké zvláštne predstavy majú niektorí obyvatelia niektorých afrických krajín o „bielych ľuďoch“, ako napríklad, že bieli ľudia nevedia variť; tancovať; sú rasisti; v Európe a Amerike nie je korupcia; keď sa poznáte s belochom, budú sa vám sypať peniaze a nemusíte nič robiť. Ak sa vám budú zdať úsmevné tak vedzte, že väčšina zo stereotypov a mýtov o „afričanoch“ o ktorých píšeme v publikácií je rovnako úsmevná pre nich.

Napríklad naše predstavy o primitívnych kmeňoch. Aj v 21. storočí si mnohí z nás predstavujú Afriku ako kontinent, v ktorom ľudia žijú v hlinených chatrčiach so slamenou strechou a živia sa jednoduchou formou poľnohospodárstva, či dokonca ako lovci a zberači. Ako však naznačuje aj v slovenčine vydaná kniha „Afrika navždy“ od Ivana Bulíka, takúto Afriku musíte dlho hľadať. Takáto „exotická kmeňová Afrika“ je exotickou často aj pre tamojších obyvateľov. O tom, že pôvodné kmene sú pre Keňanov exotické asi ako pre nás americkí Indiáni, píše vo svojej autobiografickej knihe „Jeden deň napíšem o tomto mieste (One day I will write about this place)“ kenský spisovateľ Binyavanga Wainaina: „Ako deti sme sa radi hrali na Masajov. To znamená, že sme sa vyzliekli takmer donaha, šialene sme metali hlavami a vydávali hrdelné zvuky.“ Obyvatelia malého 30-tisícového mesta Nanyuki v podhorí Mt. Kenya, kde som žil dva roky, žijú necelých 60 km od lesa Mukogodo, ktorý je obývaný lovecko-zberačskou etnickou skupinou Yaaku. Avšak väčšina Keňanov z Nanyuki nielenže nikdy neprišla do styku s ľuďmi z Yaaku, ale  o ich existencii ani len netušia.

 Zaujímavosťou sú aj naše predstavy o „Africkej divočine“. Pamätám si na moderátora jednej slovenskej televízie, ako sa spýtal slovenského rozvojového pracovníka v Keni, či sa v „Afrike nebojí divých zvierat“. Na slovenských internetových diskusných fórach sa ešte stále z času na čas objaví úplne vážny príspevok o tom, že kenskí maratónci sú takí rýchli, lebo ich v Keni naháňajú levy. Pravda je taká, že  absolútna väčšina „Afričanov“ sa s divým zvieraťom nikdy nestretla. Populácie veľkých afrických cicavcov sa zmenšujú ako aj ich hranice výskytu. Nachádzajú sa prevažne v národných parkoch a prírodných rezerváciách, do ktorých absolútna väčšina miestnych obyvateľov nikdy nevkročí.  Asi ako u nás absolútna väčšina ľudí nikdy nevidela divého medveďa, vlka, či rysa.

O tomto a mnohom inom sa dočítate v publikácií, ktorá bude zadarmo dostupná v pdf verzi na tejto stránke. Dúfam, že sa vám bude páčiť a dozviete sa mnoho nových informácií. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?