Za vzácny les aj pred súd, ukazujú Keňania

Autor: Lukáš Zorád | 20.1.2016 o 16:00 | (upravené 20.1.2016 o 19:54) Karma článku: 6,78 | Prečítané:  464x

Rozhovor s líderkou komunitnej lesnej asociácie aj o tom, ako sa vysporiadali s čínskymi developermi a kenskou vládou v snahe chrániť svoj les. 

Častou kritikou rozvojovej spolupráce je nízka dlhodobá udržateľnosť projektov. S projektami, ktorých výsledky nie sú okamžite preukázateľné a merateľné idete vždy do rizika. Aj preto ma v decembri nadchla správa, ktorá je príkladom toho, že risk, môže znamenať zisk.

Rok a pol od skončenia jedného z projektov, ktorým sme prispievali k znižovaniu chudoby a posilňovaniu potravinovej bezpečnosti na pobreží Kene, sa podarila výborná vec. Tamojšia komunitná lesná asociácia MTAKIMAU, ktorú sme pomáhali založiť, dokázala bez podpory zvonku obhájiť ochranu svojho vzácneho mangrovníkového lesa pred súdom. Podarilo sa jej zároveň podpísať dohodu s kenskou vládou o využívaní týchto lesov podľa navrhnutého a dohodnutého plánu.

Pri tejto príležitosti som vyspovedal líderku asociácie GRACE MUNGA. 

Grace, ako sa darí MTAKIMAU od jeho založenia v roku 2013?

Myslím, že dobre. V niektorých momentoch ma dokonca mrzí, že sme MTAKIMAU nezaložili skôr.

Prečo?

Teraz lepšie poznáme svoje práva a zároveň vieme, ako ich vymáhať. Predtým nám chýbali legálne nástroje, ako napríklad zmluva o využívaní lesa s vládou. Teraz presne vieme, kde a na koho sa obrátiť.

Môžete uviesť príklad?

Nedávno naši členovia prichytili ľudí zo súkromnej firmy s pílami v lese. Mali povolenie od lesníkov z úradu v našom kraji, Kilifi, čo nás zaskočilo. Okamžite sme kontaktovali veliteľa miestnej kenskej lesnej služby, aby nám objasnil, o čo ide. Po telefonickej dohode s ním sa ťažba ihneď prerušila. Ťažilo sa totiž v oblasti, ktorú sme v lesnom pláne zadefinovali ako ochrannú zónu – teda takú, ktorá je určená výhradne na ochranu. Sú tam naše najstaršie zachovalé mangrovníky.

Aké to malo pokračovanie?

Prebieha vyjednávanie o zmene lokality. Ťažiť drevo môžu iba v oblasti, ktorú sme na to určili a iba po dohode s nami. Vyjednávame aj o forme kompenzácie v podobe vysadenia nových stromov.

Čo by sa stalo v prípade, že by to nikto neriešil a firma by stromy vyrúbala?

Podobná situácia sa už stala. Čínska firma postavila na okraji zálivu platformu na prevoz ťažkého tovaru. Bez akýchkoľvek konzultácií s nami vyrúbali asi hektár mangrovníkového lesa. Mali povolenia z Nairobi. My sme však podali formálnu sťažnosť na tento zásah a žiadosť o kompenzáciu.

Zabrala?

Najprv sme narazili na administratívne problémy. Na to, aby bola sťažnosť akceptovaná, sme potrebovali zaregistrovať určité formálne záležitosti, ktoré sme nespĺňali. Trvalo to asi dva mesiace, kým sme sa dopracovali ku všetkým papierom. Pri tej príležitosti som pre asociáciu založila aj bankový účet. Výsledkom je, že čínska firma nás musí odškodniť. Začiatkom decembra 2015 sme dostali prvý milión kenských šilingov (cca 10-tisíc eur) na výsadbu nových mangrovníkov a v priebehu ďalších siedmich rokov nám vláda postupne vyplatí ďalšie 4 milióny. Sú to peniaze z tzv. prístavnej dane, ktoré platí firma našej vláde. Za normálnych okolností by tieto peniaze neostali v našom regióne, ale odtiekli by do Nairobi. Takto ostanú u nás a budú slúžiť na náš rozvoj.

To znie ako veľký úspech. Ako plánujete využiť tieto peniaze?

Sú účelovo viazané. Musia byť použité na ochranu a obnovu mangrovníkových lesov v súlade s naším dlhodobým plánom. Ich použitie budeme riešiť spoločne, na našom ďalšom stretnutí.

Ako tento úspech vnímajú ostatní obyvatelia? Vedia o tom?

Áno. Ľudia aj vďaka tomuto malému víťazstvu s čínskou firmou pochopili dlhodobý význam asociácie a krátko potom sme zaregistrovali nových členov. Podobné situácie sme tu mali aj v minulosti. Vtedy sa ale nič neudialo. Ľudia v našom zálive sú čiastočne závislí od mangrovníkov a chceme ich zachovať aj pre naše deti.

 

Založenie komunitnej lesnej asociácie MTAKIMAU bolo súčasťou SAMRS/2012/01/18 s názvom „Zvyšovanie ekonomickej a potravinovej sebestačnosti cez rozvoj poľnohospodárstva a ochrany prírodných zdrojov na východnom pobreží Kene.“, ktorý bol realizovaný od 1.6.2012 do 31.7.2014 v kraji Kilifi na pobreží Kene v spolupráci Človeka v ohrození s Kwetu Training Centre a Kenskou správou lesov.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?