Lukáš Zorád
Za vzácny les aj pred súd, ukazujú Keňania
Rozhovor s líderkou komunitnej lesnej asociácie aj o tom, ako sa vysporiadali s čínskymi developermi a kenskou vládou v snahe chrániť svoj les.
Od roku 2011 pracuje pre OZ Človek v Ohrození ako terénny pracovník na rozvojových projektoch vo Východnej Afrike. Zoznam autorových rubrík: Zo života na rovníku, Afrika bez mýtov, na cestách, Film, Príroda, poviedky, školstvo, Spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
Rozhovor s líderkou komunitnej lesnej asociácie aj o tom, ako sa vysporiadali s čínskymi developermi a kenskou vládou v snahe chrániť svoj les.
Chudoba, hlad, choroby, púšť, vojny. To sú najčastejšie asociácie ľudí na Slovensku s africkým kontinentom. V piatok 27.3.2015 bude Človek v Ohrození krstiť na konferencii o neformálnom vzdelávaní novú informačno-metodickú príručku (nie len) pre učiteľov/ky základných a stredných škôl s názvom Afrika: mýty a fakty. O čom bude a prečo sa oplatí prečítať?
V Keni je obdobie dažďov. Teda aspoň v niektorých regiónoch. Celú noc prší a my tušíme, že cesta nebude jednoduchá. Zhruba pol kilometra pred cieľovou destináciou zapadáme do bahna na dne doliny. Nedá sa ani cúvať, ani ísť dopredu. Oboma smermi je to dokopca. Sme na dne. Na pomoc nám prichádzajú traja kamaráti z miestnej rybárksej osady. Čakali na nás. Vyjazdené koľaje bahna sme spoločne vystlali haluzami, lístím a kameňmi. Nikto nestresuje. Kopec sme vyšli. Odmenou nám bol nádherný výhľad na záver morského zálivu, v ktorom sme sa chystali sadiť mangrovníky. Deň sa začal.
Africký kontinent si okrem mnohých iných stereotypov spájame aj s utláčaním práv homosexuálov, ponižovaním a znásilňovaním bezprávnych žien a náboženskými konfliktami. Medzi stovkou najvplyvnejších osobnosťí sveta, podľa aktuálneho zoznamu magazínu TIME, sa však z afrického kontinentu nachádzajú hneď štyri výnimočné ženy, traja náboženskí lídri a vynikajúci kenský spisovateľ, ktorý sa odvážne a verejne priznal, že je homosexuál.
V uplynulých dňoch obleteli svet fotografie zástupu asi 600 ľudí štverajúcich sa na Mt. Everest. V Keni sa vedecká obec rázne postavila proti komerčnému projektu odchytu žraloka veľrybieho a na Slovensku bojujeme za vstup do lesov a proti nadmernému kácaniu. Všetky tieto správy so sebou na prvý pohľad vôbec nesúvisia, no majú toho dosť spoločného. Na Everest chodia ľudia ako na žraloky do akvária, na Slovensku by nás zasa niektorí ľudia v lesoch najradšej nevideli.
Nie, nejdem písať o žiadnej veľkej politike, ale o školáčkach v uliciach deviateho nejnebezpečnejšieho mesta na svete Nairobi na kurze investigatívnej žurnalistiky a o pedagogickom čine roka. A že to vyšlo na jedničku.
Sused zabil suseda, proti sebe sa otáčali celé rodiny. 1500 mŕtvych a vyše 200.000 ľudí, ktorí prišli o svoje domovy a dodnes pre nich Keňa hľadá riešenie. To bol výsledok ostatných prezidentských volieb v Keni na prelome rokov 2007/2008. V tých zajtrajších, 4.marca kandidujú aj pravdepodobní kriminálnici. Všetci napäto čakáme, čo sa bude diať. Poučila sa Keňa?
Kňaz v miestnom kostole v Nyeri začal otvorene hovoriť o sexe. Vraj vkladať do úst mužský pohlavný orgán je podľa biblie zakázané. Odvážna školáčka zdvihla ruku a opýtala sa, kde presne to v Biblii píšu, že by si rada prečítala. Kňaz ju zahriakol, aby nekládla hlúpe otázky. O slovo sa prihlásila druhá školáčka a povedala, že podľa nej tam nič také nepíšu. Kňaz sa rozhneval a zakričal, že keď to nie je v Biblii, tak nech použijú zdravý rozum. Kritické myslenie sa v Keni začína objavovať na nečakaných miestach a odhalené klamstvo neostalo bez dôsledkov. Odkedy nemusia, obe školáčky už do kostola nechodia.
„Takže pointou rozvojovej pomoci je nedávať ľuďom ryby, ale dať im udicu a naučiť ich ryby chytať". Táto metafora padne takmer pri každom rozhovore o pomoci krajinám tretieho sveta. Či už ako otázka, alebo zhodnotenie, väčšinou, keď sa chce žurnalista/ka blysnúť, že pochopil/a. Ale čuduj sa svete, ani to nestačí. Naše zjednodušené teórie tu dostávajú silné trhliny. Je na čase ísť hlbšie. Ono, keby v krajinách tretieho sveta ľudia nevedeli „chytať ryby", dávno by už vymreli.
„Spôsob, akým sú prezentovaní chudobní ľudia pred neinformovanou verejnosťou podáva pokrivený obraz o najchudobnejších komunitách sveta. Nielen že sú títo ľudia prezentovaní ako „neschopní spraviť čokoľvek inteligentné", ale dokonca aj ako ľudia, ktorí bránia moderným mecenášom pomôcť im. Keby boli tieto smiešne domnienky naozaj pravdivé, tri štvrtiny svetovej populácie by už dávno zmizli z povrchu zemského" Majid Rahnema v eseji „Chudoba".
Z našich končín to poznáme naopak. Do chránených území takmer nesmieme vkročiť, aby sme tam náhodou niečo neponičili, zatiaľ čo sa v nich veselo ťaží na rôzne výnimky. Ochranárske združenia a zmyslov nezbavení ľudia sa snažia rôznymi cestami ochrániť, čo sa dá, no niekedy sa nedá. Tento príbeh je však o dvoch lesoch, ktoré prežili vďaka ľuďom, ktorí sa vo svojom lese môžu slobodne pohybovať a robiť si čo chcú.
12.5.2012 sa v Keni konala TEDx konferencia. Videá z nej budú k dispozícií v júni a všetci, ktorí si myslia, že Afriku môžu trápiť iba témy ako konflikty, korupcia, hladomor a že „Afričania" sú leniví a sprostí, môžu pri čítaní týchto riadkov zažiť veľmi ťažké chvíle. Konferencii v Nairobi dominovali mladí a usilovní ľudia, ktorí vzišli prevažne z chudobných pomerov.
Pri pohľade na fotografie páriacich sa nosorožcov som chvíľu premýšľal, prečo je pre ľudí úplne v poriadku zdieľať a pozerať sa na pohlavný akt zvierat a za pozeranie porna sa každý hanbí. A vlastne som si nebol istý, či zverejnenie takýchto fotografií je morálne. Každopádne sú to obrázky, pri ktorých naozaj zviera...
Keď 9.júla 2011 získal Južný Sudán nezávislosť, okrem potreby dostať krajinu z povojnovej traumy a neustáleho vyhovárania sa na „Sever", sa najčastejšie rozprávalo a písalo o vysokom poľnohospodárskom potenciály krajiny. Odborníci vydávali správy o kvalitnej pôde, rôzne inštitúcie vydávali mapy potenciálnej úrodnosti krajiny a ľudia poukazovali na dištinktívnu zelenú hranicu medzi Sudánom a Južným Sudánom, viditeľnú aj na stránke Google Maps. Realita dole na zemi je však omnoho zložitejšia, ako by sme si pri čítaní optimistických správ mohli predstavovať.
Ak je inteligencia predpokladom rýchlo sa učiť a adaptovať na nové podmienky a riešiť nové úlohy a vzdelanie súborom nadobudnutých vedomostí, tak múdrosť je potom spôsob, akým nakladáme s našou inteligenciou a vedomosťami. Ako so svojou inteligenciou niekedy nakladá človek, ma stále dokáže prekvapovať.
Za dva týždne v jednom meste v jednej krajine, uzavretý vo vákuovej bubline tréningového centra bratov jezuitov a ubytovacieho komplexu diocézy Rumbek, je ťažké získať obraz o každodennom živote najmladšej krajiny sveta. Mozaika pocitov vyskladaná z počutého a tisíc krát prežutého je len preambulou ku skutočnej tragédií tohto kontinentálneho ostrova topiaceho sa v mori rozvojovej pomoci, tlakov medzinárodnej politiky, korupcie a všemožných snáh budovať budúcnosť najmladšej krajiny sveta.
Je jednoduché byť skeptický a ničomu nedôverovať. Stačí nájsť jeden negatívny príklad zlyhania, či zneužitia a k snahám niečo zmeniť sa dokážeme obrátiť chrbtom na celý život, bez snahy porozumieť hlbším súvislostiam a počúvať akékoľvek argumenty. Fair Trade je práve takou iniciatívou. Ľudia jej buď veria, alebo nie a pritom pravda je niekde uprostred.
Po podnetnej návšteve jednej rodinnej farmy pri Nanyuki, som pozval jej majiteľa Martina na pivo. Na moje prekvapenie odmietol. Pred dvoma rokmi nadobro skoncoval s alkoholom, ktorý mu podľa jeho slov kradol život. Čo všetko za tie dva roky dokázal nás všetkých očarilo.
V čase, kedy sa vo veľkom africkom rohu kumulovali faktory, vďaka ktorým každý triezvo uvažujúci človek dokázal predpovedať ďalšiu vlnu hladu, sme na strednej škole v centrálnej Keni tvrdo pracovali na dlhodobom riešení tohto problému. Človek v Ohrození vytvoril so žiačkami a žiakmi klubu mladých farmárov/iek a kenskou organizáciou SEANET ekologickú záhradu a prvého júla sme ju spoločne predstavili širokej verejnosti. Zažili sme však aj šok v podobe štrajku našich študentov/iek.
Predstavte si, že by ste niekoho učili základy práce s počítačom, ale počítač mu ukážete iba na obrázku. Alebo chcete niekoho naučiť šoférovať auto, no nikdy toho človeka do auta neposadíte. Naučia sa to? Sotva. Alebo naopak niekomu dáte počítač a vyškolíte ho/ju, ako rozbehnúť biznis na internete, bez ukážky práce s počítačom. Ani mne by sa nechcelo chodiť do takej školy.